Tatiana Macková sa narodila, študovala, aj vychovala svojich dvoch synov v Topoľčanoch, okresnom meste Nitrianskeho kraja.
Písanie bolo pre ňu už od detstva oslobodzujúcim relaxom. Odvahu na prvé zverejnenie však nabrala až vo vyššom veku, keď na stránke Mám talent napísala zopár príbehov. S fantasy novelou Syn lesov sa na tejto stránke dostala do finále literárnej súťaže. Hneď nato sa pustila do písania historických románov.
Ako prvé bolo „Piate prikázanie – nezabiješ“ z obdobia prvej križiackej výpravy na pôde Európy. Dej sa odohráva začiatkom trinásteho storočia na území južného Francúzska a severu Španielska a zachytáva boj proti katarom.
Nasledovala séria „Nitky osudu“, kde autorka spájaním faktov a fikcie (kde neboli fakty dostupné) beletristicky rekonštruovala životy slovanských panovníkov Sama, Pribinu, Mojmíra a Koceľa. Prvý v sérii bol príbeh franského kupca Sama pod názvom „Milica a knieža“, nasledoval Pribina s Mojmírom v knihách „Tieňohra“ a „Každý si nesie svoj kríž“. Sériu uzatvára „Nádej z Blatnohradu“, kde čitateľ sleduje Pribinov koniec a nástup jeho syna Koceľa, jedného z kniežat, vďaka ktorých pozvaniu prišli na naše územie Cyril s Metodom.
Zatiaľ poslednou jej knihou je „Vinná láskou“. Napriek názvu, evokujúcemu červenú knižnicu, je táto útla knižka plná nielen lásky, ale aj tragédie a nemá nič spoločné so spomínaným žánrom. Ide totiž o spracovanie skutočného príbehu poslednej ruskej cárovnej Alexandry Romanovovej. Autorka sa opierala o historické udalosti, postavy sú autentické, iba vnútorné monológy cárovnej a veľa dialógov sú dielom autorkinej predstavivosti.
