LEGIE - databáze knih Fantasy a Sci-Fi

@yerry[9]: začíname byť dosť OT, ale u vernea je to možno znesiteľné, keďže hovoríme o vede. hlavným cielom vedy je univerzalita poznatkov, ktorá však rastie na súperení alternatívnych hypotéz. nikdy nebudeme nič vedieť s istotou, preto aj všetky naše vysvetlenia sú len podmienečné; ak sa nájde lepšie, nahradíme staré teórie novými. čím je veda pokročilejšia, tým menej radikálne bývajú tie zmeny (vo vedeckej hantýrke sa im hovorí zmeny paradigmy, aj keď koncept kuhnovskej paradigmy je už dnes tiež prekonaný). zvonka ten univerzalistický ciel môže vyzerať ako násilné napasovanie všetkého do jedného svetonázoru, ale rozdiel je v tom, že ten svetonázor nieje predom daný, ale on sa takto utvára. to značí, že ten rámec nieje akási škatuľa, do ktorej sa vedci snažia všetko vopchať, ale skôr je to jedna celistvá hromada, ktorá rastie sama, ako sa naň pokladajú nové a nové poznatky. vo vede je vyvrátenie starej teórie základný motív všetkého bádania, práve kvôli tomu, že všetci vedia, že nemôže byť konečná či úplná. no na čo sú vedci alergický, to je vytváranie nových hypotéz bez riadneho testovania – somarín tiež dokážem navymýšľať trinásť do tucta, čo je podstatné, musia byť dobre testovateľné. možno si niekde čítal slávny citát nielsa bohra: (parafrázujem) vaša teória nieje dostatočne šialená na to, aby mohla byt pravdivá. takto to opravdu má byť. a napriek tomu, že aj vedci sú iba ľudia a podvádzajú a klamú, robí to iba menšina, lebo keby to robili všetci, veda by nefungovala. vojtěch novotný, dobrý český popularizátor vedy (skvelá kniha papuánské /polo/pravdy) má pekný argument o fungovaní vedy, hovorí mu test lietadlom. v skratke: aj tí, čo spochybňujú fungovanie vedy lietajú na svoje konferencie lietadlami (kde lietadlo je príkladom netriviálneho dôsledku vedeckého bádania). humanitné vedy majú situáciu veľmi komplikovanú v tom, že študujú dôsledky existencie najzložitejšieho útvaru vo vesmíre – ľudského mozgu a mysle. humanitné vedy majú iba len pred sebou metodologickú revolúciu, ktorú si prírodné vedy odbývajú od poloviny sedemnásteho storočia. okrem biochémie sa zaoberám lingvistikou a v nej sa iba v posledný čias objavujú namiesto planého filozofovania skutočné vedecké bádania, ktorá opierajú svoje závery o empíriu a nie len vytvárajú ad hoc netestovateľné hypotézy. historické sú na tom rovnako a budú to mať oveľa ťažšie.

p.s. tieto moje dvaja príspevky sú za posledný čas najdlhšími textami v slovenčine, čo som napísal :) beriem to ako tréning, nemám veľa príležitostí sa takto rozhovoriť a pretože je pre mňa slovenčina cudzí jazyk, jej kvalita s časom neužívania skôr klesá ako opačne ;)

@yerry[7]: ja som vedec, ma skôr zaujíma, čo je napísané, ako kto to napísal. iste, aj to je dôležité, ak má človek oddeliť zrno od pliev, ale samotná argumentácia v texte je pre mňa primárna (a tak sa mi páčia knihy rôznych autorov, aj keď osobne k nim môžem mať výhrady, napr. dawkins je pre mňa v mnohým aspektoch príliš radikálny aktivista). osobitný vklad mysliteľa je pre mňa skôr vyjadrením nadpriemerných schopností (tie môže mať viacej ľudí), ako niečoho unikátneho (nik iný tím nedisponuje). vždy je škoda, keď je niekomu bránené vyjadriť nejakú myšlienku, ale s dostatkom času a slobody sa vždy nájde niekto iný – to horšie je, ako bude prijatý spoločnosťou. v tom lepšom prípade okamihne, v horšom aktuálne ignorovaný, ale pozdejšie prijatý. nejeden objav bol urobený viackrát, kým sa etabloval.

ako vedec som skeptický k čomukoľvek označovanému ako „pravdivé“, ale vďaka tomu, že viem, ako veda funguje, nemám v nej nedôveru. ako akákoľvek ľudská činnosť je aj veda omylná, no napriek tomu, vďaka princípom, na ktorých je založená (testovanie hypotéz), je to jediná cesta, ktorá vedie k overiteľným poznatkom (nezávislým na ideológiách, teplote, tlaku a iných veličinách ;). to, že sú zneužité je vec ľudí, nie vedy a vedcov.

verne bol nadšený spisovateľ, ktorý si podržal detské nadšenie pre nové aj do dospelosti a vďaka tomu dokázal skĺbiť fantáziu s poznaním a vytvárať úžasné nové svety. úprimne, žiaden skvelý štylista to nebol (a preto nieje obecne prijímaný ako významný autor mimo žáner SF, okrem detskej literatúry), ale v istom veku je čitateľovi štylistika ukradnutá. pre mňa bola väčšina jeho kníh nudných (áno, priznávam sa k tejto heréze), okrem niekoľkých (pätnásťročný kapitán, do mesiaca), ale napríklad zemanové dramatizácie boli úžasné. vedieť nadčasovo mimo módne trendy nadchnúť je veľmi ťažké a vernemu sa to podarilo, čítajú ho podnes.

@gokudo: Naprostý souhlas!

Ještě bych dodal, jak je zvláštní, že autor, jehož literární kritici zavrhovali a byl vymezován do dětské literatury, získal pro sebe celé generace. Sám jsem na knihu narazil sto a sedm let po jejím prvním vydání, strhla mě již v osmi; díky ní jsem si oblíbil moře, začal vidět svět jinýma očima. Zaujala mě věda i příroda. Verne mi hodně dal; román Na kometě mi zas otevřel vesmír, chtěl jsem být celé dětství astronomem.

@gokudo[4]: dovolím si nesouhlasit. mění se pohled obecně na lidskou historii. např. právě díky změně pohledu z behavioralizmu na kognitivizmus máme o přechodu na starší i mladší dobu kamennou úplně jiný pohled – česky třeba něco od lewise williamse. dnes dokážeme snadněji dovozovat proč se určité věci v historii staly, než jen popisovat, co a jak se stalo. třeba BBC to docela dobře popularizuje. u nás ani ve filmových dokumentech, ani knihách toho moc není, není tu na to trh, lidé kupují radši ezoterické nesmysly než populárně naučnou literaturu.

@Gaarq[3]: Jestli je dnes prepisovani dejin ve floru, tak to se musi pani historikove vice snazit. Mozna se prepisuji dejiny za poslednich 300 let, ale dejiny doby kamenne ,staroveku a stredoveku porad odpocivaji sterilne pod plochym sutrakem.

@gokudo[2]: proč vylhané XXI.? o_O oč více vylhané, než cokoliv minulého? a kdes' vzal to s tou hrůzou z přepisování dějin, také netuším. pokud myslíš přepisováním reinterpretaci a ne účelovou manipulaci, pak je naopak dnes docela ve flóru a podstatně víc, než kdy před tím (už třeba prací s kontrafaktuály, nehledě na jiné postupy, jako třeba aplikace kognitivních postupů do historických bádání, což docela často obrací staré interpretace hore nohami). ona se dnes mezi historiky docela ztrácí ta prehistorická slepá úcta k litera scripta manet. iluzorní obraz současnosti (v jakémkoliv aspektu) je docela často jen důsledkem krátké historické paměti a ignorování faktů + podléhání sebeklamu – říká se tomu mýtus zlatých časů.

@yerry[1]: Nejvetsi hruzou dnesnich historiku je prepisovani dejin, tak se radeji vsechno nepohodlne zamete pod koberec.