kniha » Vyděděnec
v Top10 2 | chce si přečíst 3 | chce mít v knihovně 2 | má v knihovně 66
hodnotilo: 38
86%
Vyděděnec

Ursula K. Le Guin

Vyděděnec

série: Hain
díl v sérii: 6
kniha patří do světa: Hain

Kategorie: sci-fi

originální název: The Dispossessed
originál vyšel: 05/1974

vydání: Laser 1995

odkazy: 2x [recenze]


Komentáře:
supeto  | ***** 05.11.2009 21:49

Vyborna kniha, ku ktorej som zo zaciatku pristupoval s obavami na zaklade mojho rozcarovania zo serie o Zememori, ktora mi prilis nesadla. Napriek tomu, ze dej je velmi jednoduchy (akcne sceny ziadne), sa kniha velmi dobre cita. Le Guinova sa sustredila na vykreslenie dvoch uplne odlisnych socialno-politickych systemov: relativne fungujuca anarchia na Anarrese, relativne fungujuci kapitalizmus na Urrase a sposob, akym tieto spolocnosti nakladaju s osobnostou, ktora sa vymyka zo „standardov“. Obe spolocnosti maju svoje klady aj zapory, ani s jednou sa neda 100% stotoznit. Ostava len sledovat vyvoj hlavnej postavy vo vztahu k obom svetom, ktory sledujeme v dvoch rovinach (casovych aj geografickych), ktore sa pravidelne v kapitolach striedaju.

Pepa 62  | **** 31.12.2013 17:51

Celých osmnáct dlouhých let jsem přečtení knihy neustále odsouval a upřednostňoval tituly jiné.Za tu dlouhou dobu stránky poněkud zežloutly, ale zub času se rozhodně neprojevil na obsahu knihy samotné.Vyděděnec je zajímavá kniha a řekl bych,že i hodně netradiční.Kni­ha,která mě po přečtení přivedla k úvahám, zda by v současné době vůbec něco takového vzniklo.Jak by na takový rukopis reagoval nakladatel v roce 2013?S jakým ohlasem by se setkal podobně koncipovaný román u dnešních čtenářů?Získal by i tolik cen a ocenění? Vyděděnec je totiž naprosto neakční, bez jakéhokoliv náznaku dobrodružství.Není to žádné strhující čtení, pokud za strhující čtení nepovažujete neustálé úvahy a diskuze o lidech,lidstvu,spo­lečenských řádech,svobodě a nesvobodě,moci a útlaku.To vše a trocha té anarchie a utopie.I přes tyto poměrně nelákavé atributy má kniha svoje nepopiratelné kouzlo a nakonec jsem ty zežloutlé stránky obracel s radostí.

yerry  | ***** 27.10.2015 15:34

Pozor! Ak si spokojný vo svojej klietke, ideš s prúdom a nič ti nechýba, neber túto knihu do rúk. Ak si ju už vzal, tak ju neotváraj. Ak si ju už otvoril, v žiadnom prípade ju nečítaj! Ak tak spravíš, jej obsah sa na teba vyrúti ako krupobitie guliek z kalašnikova, sem tam sprevádzaný výbuchom semtexu alebo dynamitu.

Kniha je predovšetkým o človeku ako ľudskej bytosti. Potom je hlavne o Anarchii a Anarchizme, Rovnosti a Rovnostárstve. O tom ako v spoločnosti bez vlády predsa len vznikajú napokon mocenské štruktúry, ktoré túto vládu nahrádzajú. Kniha je o večnej byrokracii na jednej strane a heroizme na strane druhej. O izolacionizme ale aj o podmienkach, ktoré umožňujú holé prežitie.

Dej sa odohráva na planéte, kde nič okrem anarchie nemá šancu na prežitie, kde každý systém zlyhá, každý systém založený na autorite. Napokon možno zlyhá aj samotný anarchizmus na planéte, keďže ten sa začína báť samotných anarchistov. Môže byť niečo anarchistickejšie ako samotná anarchia? Samozrejme môže, je to hlavný hrdina románu: anarchista fyzik (strojca teórie o temporalizme), vynálezca ansiblu – čo je komunikátor, ktorý zmení celý vesmír. Ten je tu konfrontovaný so systémom na svojej planéte ale aj s autoritársvom na planéte druhej.

Kniha má silný náboj. Nie je propagandistická. Autorka si zobrala na mušku zopár politických systémov, dosadila do nich ľudí a rozohrala brutálnu hru s čitateľom. Brutálnu nie v zmysle fyzického násilia ale prúdom myšlienkových úderov, ku ktorým každý musí zaujať vlastné stanovisko. Autorka tu síce viac straní anarchizmu ale nešetrí ho, hlavne jeho praktickú realizáciu. Perlí perlu za perlou. Napr. Viete čo majú najradšej malí chlapci? To čo nemajú, čo nepoznajú… Tu sa zahrajú malí anarchisti na väzenie…

Autorkinu knihu treba chápať aj v časových súvislostiach, podobne ako hlavná postava románu tvrdí, že nemožno oddeľovať minulosť a budúcnosť od súčasnosti, keďže sú to komplexné veci. V čase vydania knihy vznikli také kapely ako The 101ers, Blondie, The Dictators, Patti Smith Group, Rocket from the Tombs, Ramones, The Saints, The Stranglers, Talking Heads, Radio Birdman. Bol vydaný album od New York Dolls – Too Much Too Soon, vznikol singel od Patti Smith – „Hey Joe“ a telka vysielala priamy prenos z vystúpenia Ramones v nvootvorenom klube CBGB. Písal sa rok 1974, končila éra hippies a nastupoval punk.

Ak by som mohol, dal by som knihe všetky hviezdy z oblohy, nastavený rozsah mi to však nedovolí, tak dám aspoň všetky tu na légii. Zatiaľ najlepšie, čo som od autorky čítal a ľutujem že toho nebolo preloženého viac.

(Pozn.: V rámci chronológie by som román radil niekde úplne na začiatok, ešte pred poviedky z tohoto vesmíru a za poviedku o Odo z Pŕedvečer revoluce, keďže na Odo sú tu odvolávky ale komunikátor tu ešte nie je vynájdený, vo všetkých ďalích poviedkach už zväčša existuje.)

WugWugs  | *** 13.02.2018 21:49

Nekončiace prašné vetry, úbohé nápodoby stromov a zelene im už dávno nie sú bariérou. Šedá obloha a šedá voda ukazujú odraz storočiami zaprášeného zrkadla – matičku Zem, dávno zdevastovanú. Húževnatý zlomok z pôvodných obyvateľov stále prežíva v tvrdých a presne stanovených podmienkach. Starobylá civilizácia Hainov (od nich názov voľnej série, časti netreba čítať v poradí) nezištne umožnila ďalším preživším uniknúť na vzdialené planéty. Jedna z nich je Urras, svojim nadbytkom pripomína raj, nadspotrebou je zas podobná časom pred devastáciou Zeme. Objavujú sa hlasy za iné spoločenské zriadenie. Skupina ľudí odchádza osídliť Anarres, mesiac Urrasu, so zámerom dosiahnuť beztriednu, decentralizovanú spoločnosť anarchistov, celkom bez zákonov a nariadení. Anarres je však opakom pohostinnosti a dostatku svojej planéty – s výnimkou nerastov, veľmi skúpy na zdroje, suchý a neľutostný. Vydedenec Shevek je synom tejto spoločnosti, izolovanej od svojej materskej planéty takmer dve storočia. Z vlastnej vôle ju opúšťa, aby zistil, či je to s majetníkmi-kapitalistami na planéte naozaj také zlé. Na kontraste chudobná beztriedna spoločnosť solidarity s nedostatkom prírodných zdrojov vs. na majetku, zisku a pozlátku založená spoločnosť s nadbytkom prírodných zdrojov stojí celý ďalší príbeh. Že je Shevek fyzik je viac menej vedľajšie.

Je zjavné, že Le Guinová venovala Vydedencovi značné intelektuálne úsilie. Žiaľ, po prvej tretine, ktorá navnadí, sa stáva prevažne spoločensko-filozofickým traktátom – ku koncu až bolestne. Fikcia by nikdy nemala byť v prvom rade intelektuálnym cvičením, akokoľvek zručne štrukturovaným. Le Guinová síce ukazuje, že každé zo zriadení má svoje vlastné problémy, neprikláňa sa jednoducho k jednej, či druhej strane, ale príliš často namiesto ukazovania stavu prostredníctvom príbehu, cez postavy len agituje a formuluje abstraktné výmeny maskované ako dialógy. Science fiction a society fiction ako myšlienkové laboratórium mám rád, ale zábava z rozprávania príbehu sa vo Vydedencovi stratila niekde na polceste za snahou byť niečim viac ako len dobrou fikciou. Le Guinová však píše kvalitne, a ako umelecký námet práce z feministickej alebo sociálnej filozofie ťažko nájsť lepšie sci-fi dielko. 2.5



WebArchiv - archiv českého webu