info z přebalu:
…Videl ho bežať, syna svojho jediného, zrenicu svojho oka, radosť a
pýchou svojej staroby, videl ho predbiehať po jednom kráľových milcov aj
kňaza v posvätenej tunike — a potom videl mihnúť sa vzduchom kňazov
obetný nôž a syna klesnúť na kolená, o dva schody nižšie od toho, na
ktorom skamenel ohnivý oblak.
Storfius zavrel oči, aby sa nemusel dívať na červený ker, zasadený medzi
synove lopatky, rozkvitajúci čim ďalej, tým krvavejšími kvetmi a ťažko
si sadol ku kráľovmu stolu. Mal pred sebou ešte jednu povinnosť: Zosňať
kliatbu zo Sirikisinej nevinnej hlavy. Zodvihol ruku, ešte stále preteplenú
synovým stiskom, že hodí kocku do kráľovho pohára, keď zo záhrady
vyletel vysoký detský výkrik strachu, hrôzy, beznádeje a najväčšej
ľudskej bolesti, uväznený jedenásť rokov v Siriki-sinom hrdle:
— Matka!
Každý ho počul a každý videl klesnúť Siiikis na kolená pred mŕtvym
Miliatom. Jej biele ruky objímat červený ker, boriť sa múry kamenného domu
a pukať sa zem a lámať sa staré stromy a padat žeravý popol a blížiť sa
horu vody vody vody.
…takto líčí zánik dávnovekej ríše HANA ZELINOVÁ vo svojej knihe
HRIEŠNA KRAJINA ATLANTIS