Info I.
Inženýr geofyzik.
Debutoval povídkou Banka fruktovogo soka (Láhev ovocné šťávy, 1962),
která vyhrála cenu v soutěži časopisu Technika moloďoži o nejlepší SF
povídku. Jeho další povídky a romány jsou vesměs situovány do vzdálené
budoucnosti a P. se v nich zabývá myšlenkou, jaké změny v lidské
psychice mohou vzniknout dlouhým pobytem ve vzdálených končinách vesmíru.
P. dovede velmi dobře fabulovat, udržet čtenářovu pozornost, konstruovat
promyšlenou stavbu románu. Výb. bibl.: Korona solnca (Sluneční koróna,
1967), Angely morja (Mořští andělé, 1967), Akvanavty (Akvanauti, 1969),
Čerdak Vselennoj (Podkroví vesmíru, in: Fantastika 71, 1971), romány
napsané spolu s N. J. Šagurinem Argus protiv Marsa (Argus proti Marsu, 1966)
a Kentaur vypuskajet strelu (Kentaur střílí, 1966), Okeanavty (Oceánonauti,
1972), Lunnaja raduga (Měsíční duha, I. 1978; č. 1982; II. 1982). V r.
1985 obdržel cenu Aelita.
In: Neff, Olša – Encyklopedie literatury science fiction
Info II.
Diela Sergeja Pavlova, významného predstaviteľa súčasnej sovietskej vedeckofantastickej literatúry, získavajú v poslednom čase čoraz väčšiu popularitu medzi milovníkmi a fanúšikmi tohto žánru.
Sergej Ivanovič Pavlov strávil detstvo na pobreží Azovského a Čierneho mora. Narodil sa roku 1935 v Berďansku a do školy chodil v Soči. Študoval v Moskve a Krasnojarsku, od roku 1957 pracoval v geologických expedíciách, kde prešiel viacerými profesiami od technika až po inžiniera geofyzika. Pri Hádaní nafty, plynu a vzácnych kovov sa dostal na púšte Karakum a Kyzylkum, do tadžikistanských hôr, do sibírskej tajgy a do Arktídy. Ako spisovateľ sa prvý raz predstavil roku 1962, keď sa zúčastnil na medzinárodnej súťaži vedeckej fantastiky, ktorú vypísal časopis Technika moloďoži, a získal cenu za poviedku Fľaša ovocnej šťavy. Odvtedy mu vyšli romány Slnečná koróna (Koróna solnca, 1967), Anjeli mora (Angeli moria, 1967), neskôr sfilmovaný a nedávno v našich kinách premietaný román Akvanauti (Akvanavty, 1969) a dobrodružno-fantastické romány Argus proti Marsu (Argus protiv Marsa, 1966) a Kentaurov výstrel (Kentaur vypuskajet strelu, 1966) v spoluautorstve so spisovateľom N. J. Saguri-nom. Od roku 1970 je členom Zväzu spisovateľov ZSSR.
Jeho zatiaľ posledným dielom je vedeckofantastický román Mesačná dúha (Lunnaja raduga, 1978), ktorého prvá časť vyšla roku 1978 vo vydavateľstve Molodaja gvarďija. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o ďalší variant neveľmi sympatickej, už toľko ráz sprofanovanej témy nadčloveka, supermana. Pavlov však aj tu svojsky pristupuje k téme možností človeka a ďalej rozvíja otázku vzťahu jednotlivca a spoločnosti, ktorá je základným motívom aj iných diel. Dávid Norton získal vo vesmíre nadľudské schopnosti, ku ktorým patrí telepatia, elektromagnetický zmysel a iné supernormálne vlastnosti, jeho fyziologickú dokonalosť však autor nevyužíva ako zámienku na lacné dobrodružstvá, ale na jej pozadí rozvíja zložitú problematiku osamelosti človeka, ktorého mimoriadne vlastnosti oddeľujú od ostatných ľudí, od ľudstva, ktorému celý život slúžil a v tejto službe sa zmenil do takej miery, že teraz musí namáhavo hľadať cestu späť do spo¬ločnosti. Pavlov v tomto diele ďalej rozvíja tému, ktorú rozpracúval už v Oceánonautoch, problém medziľudských vzťahov v komunizme. Je jedným z mala autorov, ktorí presvedčivo opísali beztriednu spoločnosť nie ako sladkastú idylu, ale ako spoločenstvo čestných a pracovitých ľudí, žijúcich plným životom, v ktorom však nechýbajú ani konflikty a nedorozumenia. Román Oceánonauti, ktorým predstavujeme tohto autora čitateľom RSL, prinášame v skrátenej podobe.
Humanizmus, ktorým sú preniknuté Pavlovove diela, životnosť postáv, exotické prostredie a výrazný štýl prispievajú k čitateľskej príťažlivosti a literárnej hodnote prínosu tohto autora do vedeckofantastickej literatúry socialistických krajín.
ONDREJ HEREC
Zdroj: Reuve svetovej literatúry 7/81, ročník 16
