Pavel Hrúz
pohlaví: muž
Život: * 14.06.1941
Národnost: slovenská
Je slovenským prozaikom, ktorý bol po závratnej literárnej kariére v šesťdesiatych rokoch od začiatku sedemdesiatych rokov z politických dôvodov marginalizovaný. Až spoločenská zmena roku 1989 mu priniesla plnú publikačnú slobodu a rehabilitáciu jeho občianskych práv.
Prvá poviedka Pavla Hrúza, ktoré vzbudili pozornosť, sa volala Neprehrám (1959). Uverejnil ju v Mladej tvorbe pod menom Peter Hrúz. Prvá zbierka poviedok mu vyšla až roku 1966 – volala sa Dokumenty o výhľadoch – hoci rukopis bol hotový už celé roky. Táto kniha bola kritikou prijatá kontroverzne, hoci talent autorovi nikto nemohol uprieť – za svoj debut dostal Cenu Ivana Krasku. O dva roky neskôr (1968) mu vyšla druhá zbierka poviedok Okultizmus. Ešte začiatkom sedemdesiatych rokov publikuje poviedky v rozličných časopisoch. Knižne mu vyjdu až v deväťdesiatych rokoch. Po publikačnom zákaze (od 1971) vydal v podzemí rukopis – opäť sú to poviedky, nazvané tentoraz Zvuky ticha. Tento zväzok vyšiel v Prahe v náklade 30 kusov. Oficiálne vyšla táto kniha v rozšírenej verzii roku 1991 pod názvom Pereat. V deväťdesiatych rokoch mu vyšli aj ďalšie, dávnejšie napísané diela ako Chliev a hry (1990), Párenie samotárov (1993) a Oči kuričove (1996). Roku 1996 publikoval ešte knihu próz Chlieb a kry a roku 1998 Hore pupkom, pupkom sveta.
