Více vydání = více obálek.
Markus Heitz
Znamení temného boha
série: Ulldart: Doba temnoty
díl v sérii: 3
Kategorie: fantasy
originální název: Das Zeichen des dunklen Gottes
originál vyšel: 2002
vydání: Fantom Print (web) 2011
odkazy: 1x [ukázka], 2x [recenze]
- Komentáře:
-
Svarec | **** 16.08.2011 17:58
Co říct? Celý příběh je již v plném proudu, zlo se již za nikoho neschovává a od intrik přechází k činům. K samotné knize mám jen jedinou výtku – závěrečná „bitva“ (ani se to tak nedá nazvat) je neuvěřitelně odfláknutá. Já vím, ta lest je relativně mazaná, ale stejně bych radši něco epičtějšího. Další výtku mám k celé sérii – šest dílu mi přijde zbytečně moc. Ten příběh není zas tak složitý a mám pocit, že čtyři by byli tak akorát. Vážně se docela bojím, že další díly budou docela o ničem… Nicméně se na ně těším, Ulldart sice nenabízí kdovíjak originální počtení, pro fanoušky žánru je to ale povinnost.
Majkl | *** 09.09.2011 10:11Po kvalitatívnom prepade dvojky (zavalená intrigami a z toho vyplývajúca nuda) sa Heitz polepšil a tretí diel Ulldartu je na úrovni jednotky. V Znamení temného boha už vidno podobnosti s neskoršími Trpaslíkmi – humorné dialógy vydarenej dvojky kráľa a šaška, ľahké a nenásilné začítanie sa do príbehu, často správne načasovanie akcie (niekedy to ale prešvihne a na akciu si čakáme dlhšie), hlavný hrdina zlyhávajúci v boji so zlom… Áno, Lodric v snahe o zvládnutie kráľovských povinností a udržanie kráľovstva pod kontrolou pomáha zlu, keď si naivne myslí, že démonický postrach minulých časov, Sinureda, dokáže využiť a následne odkopnúť. Pod vplyvom experimentovania s mágiou a sladkých rečičiek hada našeptávača, nového radcu, získava priveľkú sebaistotu a začína sa zaoberať myšlienkou dobytia stratených území. Faloš si privinie na prsia, úprimnosť priateľov zas považuje za zradu… a rok 444, kedy sa doba temna započne, sa blíži. Zlepšenie je badateľné, pochvaľujem si najmä fungujúce známe postavy (nové či epizódne veľmi nezaujmú, snáď s výnimkou Mortvy Nesrecu, ktorého charakter je jasný od začiatku, ale je to poctivo spracovaný záporák), ale stále je čo vylepšovať – na zvláštnu zmes slovanských mien a mien zjavne inšpirovaných Tolkienom (všemožné cudzokrajné hlásky s dvomi bodkami či strieškou) si musíme zvyknúť, Heitz by však mal popracovať na do očí bijúcej navite (a nie hlavného hrdinu, ten je tak koncipovaný a má len sedemnásť – ale blbosti ako napr. vojsko nepripravené na lukostrelcov, obrana pred nimi pomocou katapultov či nechránené zásoby, najslabšie to miesto postupujúceho vojska), mytologické vložky pred kapitolami už neplnia svoju funkciu a sú rušivé, dej je často predvídateľný. Heitz tiež možné budovanie napätia ľahko zabije (napr. tak, že na jednej stránke sa zmieni možná hrozba, tu by logicky bodlo presmerovanie na inú dejovú líniu a oddialenie toho momentu, až by na to mohol čitateľ zabudnúť a neskôr byť prekvapený – Heitz namiesto toho hrozbu zmieni, ukončí odstavec a po troch oddeľujúcich znakoch sa hneď vrhá na vykonanie zmienenej hrozby, až kým ju nedokončí). Predzvesť finálnej bitky ma navnadila, avšak je naozaj odfláknutá – logická je, avšak ak mi autor spraví chuť na lososa, nemal by mi dať sardinku a po nej otvorený koniec. Napravil to však sympatickou pointou, chutnou to pralinkou :). Mimochodom, nemyslím si, že by sa bytosti podobnej upírovi vysúvali rezáky namiesto špicákov (hlodavci útočia!!!), aj keď iný kraj, iný mrav… Fantom Print môžem pochváliť za pomerne slušnú redakciu (pár chybičiek sa nájde, ale je ich málo), ale skritizujem za stále nepreloženú mapku. Jana Patrika Krásneho po dvojke pre zmenu chválim, obálka hýri farbami a spoľahlivo zaujme.
