kniha » Dvacet tisíc mil pod mořem
v Top10 5 | chce si přečíst 4 | chce mít v knihovně 1 | má v knihovně 123
hodnotilo: 127
90%
Koupit knihu:
FantasyObchod.cz
Dvacet tisíc mil pod mořem Více vydání = více obálek.

Jules Verne

Dvacet tisíc mil pod mořem

Kniha vyšla i pod názvy:
Dvadsať tisíc míľ pod morom
Dvadsaťtisíc míľ pod morom

(viz informace u vydání - záložka 'další informace')

Tato kniha je částí i jiných knih: Jules Verne - BOX 5 knih

Kategorie: sci-fi - audiobook - podle filmu/zfilmováno

originální název: Vingt mille lieues sous les mers
jiný (obecně známý) název: 20,000 Leagues Under the Sea
originál vyšel: 1871

vydání: Spolek pro vydávání laciných knih českých 1877; Lauermann 1884; Hynek A. 1893; Denní hlasatel Chicago 1896; Vilímek 1898; Hynek A. 1901; Kočí B. 1907; Lidové nakladatelství 1910; Vilímek 1911; Hynek A. 1912; Beaufort 1913; Beaufort 1918; Vilímek 1920; Vilímek 1923; Vilímek 1926; Trávníček O. 1929; Vilímek 1932; Vilímek 1934; Vilímek 1937; Vilímek 1937; Vilímek 1941; Vilímek 1948; Vilímek 1949; Slovenské nakladateľstvo detskej knihy 1953; SNDK 1953; Mladá fronta (web) 1959; SNDK 1961; Mladé letá 1965; SNDK 1966; Albatros (web) 1969; Mladé letá 1971; Albatros (web) 1976; Mladé letá 1980; Albatros (web) 1983; Albatros (web) 1987; Mladé letá 1997; Návrat (web) 1998; Návrat (web) 2003; Levné knihy KMa (web) 2005; Návrat (web) 2009; Dobrovský (web) 2015; Sun (web) 2015; Naše vojsko (web) 2018; Sun (web) 2020

odkazy: 11x [film], 1x [info]




Přispívat do diskuze mohou jen registrovaní uživatelé


1

 [10] Gaarq (editor) 24.05.2018 07:49  

@yerry[9]: začíname byť dosť OT, ale u vernea je to možno znesiteľné, keďže hovoríme o vede. hlavným cielom vedy je univerzalita poznatkov, ktorá však rastie na súperení alternatívnych hypotéz. nikdy nebudeme nič vedieť s istotou, preto aj všetky naše vysvetlenia sú len podmienečné; ak sa nájde lepšie, nahradíme staré teórie novými. čím je veda pokročilejšia, tým menej radikálne bývajú tie zmeny (vo vedeckej hantýrke sa im hovorí zmeny paradigmy, aj keď koncept kuhnovskej paradigmy je už dnes tiež prekonaný). zvonka ten univerzalistický ciel môže vyzerať ako násilné napasovanie všetkého do jedného svetonázoru, ale rozdiel je v tom, že ten svetonázor nieje predom daný, ale on sa takto utvára. to značí, že ten rámec nieje akási škatuľa, do ktorej sa vedci snažia všetko vopchať, ale skôr je to jedna celistvá hromada, ktorá rastie sama, ako sa naň pokladajú nové a nové poznatky. vo vede je vyvrátenie starej teórie základný motív všetkého bádania, práve kvôli tomu, že všetci vedia, že nemôže byť konečná či úplná. no na čo sú vedci alergický, to je vytváranie nových hypotéz bez riadneho testovania – somarín tiež dokážem navymýšľať trinásť do tucta, čo je podstatné, musia byť dobre testovateľné. možno si niekde čítal slávny citát nielsa bohra: (parafrázujem) vaša teória nieje dostatočne šialená na to, aby mohla byt pravdivá. takto to opravdu má byť. a napriek tomu, že aj vedci sú iba ľudia a podvádzajú a klamú, robí to iba menšina, lebo keby to robili všetci, veda by nefungovala. vojtěch novotný, dobrý český popularizátor vedy (skvelá kniha papuánské /polo/pravdy) má pekný argument o fungovaní vedy, hovorí mu test lietadlom. v skratke: aj tí, čo spochybňujú fungovanie vedy lietajú na svoje konferencie lietadlami (kde lietadlo je príkladom netriviálneho dôsledku vedeckého bádania). humanitné vedy majú situáciu veľmi komplikovanú v tom, že študujú dôsledky existencie najzložitejšieho útvaru vo vesmíre – ľudského mozgu a mysle. humanitné vedy majú iba len pred sebou metodologickú revolúciu, ktorú si prírodné vedy odbývajú od poloviny sedemnásteho storočia. okrem biochémie sa zaoberám lingvistikou a v nej sa iba v posledný čias objavujú namiesto planého filozofovania skutočné vedecké bádania, ktorá opierajú svoje závery o empíriu a nie len vytvárajú ad hoc netestovateľné hypotézy. historické sú na tom rovnako a budú to mať oveľa ťažšie.

p.s. tieto moje dvaja príspevky sú za posledný čas najdlhšími textami v slovenčine, čo som napísal :) beriem to ako tréning, nemám veľa príležitostí sa takto rozhovoriť a pretože je pre mňa slovenčina cudzí jazyk, jej kvalita s časom neužívania skôr klesá ako opačne ;)

 [9] yerry 23.05.2018 13:34  

@Gaarq[8]: Problémom súčasnej vedy a vedcov, najvypuklejšie je to viditeľné špeciálne u vied historických, je fakt, že sa snažia všetko vtesnať do jedného rámca, svetonázoru. Vypúšťajú resp. ignorujú sa fakty, ktoré im nejako nezapadajú do rovnice, prípadne nositeľ takéhoto názoru alebo objavu sa zosmiešňuje alebo dehonestuje. V horšom prípade prichádza o zamestnanie atď. Dochádza k deformáciám a pravdepodobne aj k mylným výsledkom či interpretáciám.

V historických vedách sa najväčší dôraz kladie na písomné pramene, tie majú najväčšiu váhu, na úkor ostatných historických vied (ale tu už je badateľný posun k lepšiemu). Zároveň sú ale tieto písomné pramene najväčšou slabinou. Ich obsah je veľa krát prepisovaný, upravovaný a prekladaný, odhliadnuc od toho, že už autor pôvodného prameňa doň určite zaniesol kopu tendečných, subjektívnych tvrdení a vychádzal z jeho dostupných poznatkov. Tu teda veľmi záleží kto a kedy to písal.

Nechcem vyzerať ako nejaký spiatočník, proti vede nič nemám. Ako všetko ľudské ani veda však nie je neomylná. Už veľa krát v minulosti sa stalo, že ten samotný rámec, v ktorom sa veda pohybuje nemusí byť najsprávnejší. Existujú totiž veličiny, ktoré sa nedajú exaktne zmerať spôsobom a prostriedkami súčasnej vedy, pritom údajne sa s týmito veličinami v minulosti bežne pracovalo, v súčasnosti sú akosi vytesnené mimo rámec. Jeden náš etablovaný historik vyslovil jednu myšlienku: „História sa píše pre súčasných čitateľov“ a ja len dodám v duchu potrieb spoločnosti resp. vládnucej elity. Niet sa čomu preto diviť, že samotný obsah akosi nerezonuje a ako reakcia na túto deformačnú kultúru následne vznikajú rôzne konšpirácie. Preto je asi dosť dôležitý výber autora a jeho motivácia…

P.S. Ďakujem ti za ústretovosť a tvoj príspevok v slovenčine :) Môžeš na mňa kľudne reagovať v češtine, rozumiem jej veľmi dobre, len s jej písaním mám trochu problém…

 [8] Gaarq (editor) 23.05.2018 10:03  

@yerry[7]: ja som vedec, ma skôr zaujíma, čo je napísané, ako kto to napísal. iste, aj to je dôležité, ak má človek oddeliť zrno od pliev, ale samotná argumentácia v texte je pre mňa primárna (a tak sa mi páčia knihy rôznych autorov, aj keď osobne k nim môžem mať výhrady, napr. dawkins je pre mňa v mnohým aspektoch príliš radikálny aktivista). osobitný vklad mysliteľa je pre mňa skôr vyjadrením nadpriemerných schopností (tie môže mať viacej ľudí), ako niečoho unikátneho (nik iný tím nedisponuje). vždy je škoda, keď je niekomu bránené vyjadriť nejakú myšlienku, ale s dostatkom času a slobody sa vždy nájde niekto iný – to horšie je, ako bude prijatý spoločnosťou. v tom lepšom prípade okamihne, v horšom aktuálne ignorovaný, ale pozdejšie prijatý. nejeden objav bol urobený viackrát, kým sa etabloval.

ako vedec som skeptický k čomukoľvek označovanému ako „pravdivé“, ale vďaka tomu, že viem, ako veda funguje, nemám v nej nedôveru. ako akákoľvek ľudská činnosť je aj veda omylná, no napriek tomu, vďaka princípom, na ktorých je založená (testovanie hypotéz), je to jediná cesta, ktorá vedie k overiteľným poznatkom (nezávislým na ideológiách, teplote, tlaku a iných veličinách ;). to, že sú zneužité je vec ľudí, nie vedy a vedcov.

verne bol nadšený spisovateľ, ktorý si podržal detské nadšenie pre nové aj do dospelosti a vďaka tomu dokázal skĺbiť fantáziu s poznaním a vytvárať úžasné nové svety. úprimne, žiaden skvelý štylista to nebol (a preto nieje obecne prijímaný ako významný autor mimo žáner SF, okrem detskej literatúry), ale v istom veku je čitateľovi štylistika ukradnutá. pre mňa bola väčšina jeho kníh nudných (áno, priznávam sa k tejto heréze), okrem niekoľkých (pätnásťročný kapitán, do mesiaca), ale napríklad zemanové dramatizácie boli úžasné. vedieť nadčasovo mimo módne trendy nadchnúť je veľmi ťažké a vernemu sa to podarilo, čítajú ho podnes.

 [7] yerry 22.05.2018 22:05  

@Gaarq[5]: Veľmi inšpiratívna bola tvoja poznámka o zmene pohľadu z behaviorizmu na kognitivizmus a netýka sa to len histórie. Ale ak už sme pri nej, tak aspoň pre mňa je oveľa zaujímavejšie, kto o nej píše ako čo píše. Suma alebo báza poznatkov, z ktorých vychádza autor je síce pekná vec, ale prínosom je práve ten osobný individuálny vklad, esenciálny produkt konkrétneho mozgu. Snáď som sa správne vyjadril, nie som žiadny fylozof, naopak. Ten esenciálny vklad pritom nemusí byť objektívne pravdivý, ani zámer, jednoducho to tomu autorovi tak vychádza a môže byť presvedčený o svojej pravde.

Osobne som teda dosť skeptický k akýmkoľvek pravdivým informáciám, hystorickým alebo súčasným, veľa premenných totiž zostáva naďalej neznámych, skôr ich beriem ako určitý názor konkrétnych ľudí na veci, videné ich očami. Inak povedané tá sama udalosť videná rôznymi osobami, subjektívne vložená do rôznych kontextov môže a určite aj má viacero interpretácií. Populárne náučná literatúra je pekná vec, jej kameňom úrazu je autorovo samotné myslenie, ten kameň úrazu je však zároveň jej prednosťou. A keďže sme na légii, čo iné je v tomto poňatí science fiction, ako autorovo myšlienkové zrkadlo jeho súčasnosti. To sa týka Verna ale aj súčasných autorov…

 [6] barbar (editor) 22.05.2018 21:34  

@gokudo: Naprostý souhlas!

Ještě bych dodal, jak je zvláštní, že autor, jehož literární kritici zavrhovali a byl vymezován do dětské literatury, získal pro sebe celé generace. Sám jsem na knihu narazil sto a sedm let po jejím prvním vydání, strhla mě již v osmi; díky ní jsem si oblíbil moře, začal vidět svět jinýma očima. Zaujala mě věda i příroda. Verne mi hodně dal; román Na kometě mi zas otevřel vesmír, chtěl jsem být celé dětství astronomem.

 [5] Gaarq (editor) 22.05.2018 12:24  

@gokudo[4]: dovolím si nesouhlasit. mění se pohled obecně na lidskou historii. např. právě díky změně pohledu z behavioralizmu na kognitivizmus máme o přechodu na starší i mladší dobu kamennou úplně jiný pohled – česky třeba něco od lewise williamse. dnes dokážeme snadněji dovozovat proč se určité věci v historii staly, než jen popisovat, co a jak se stalo. třeba BBC to docela dobře popularizuje. u nás ani ve filmových dokumentech, ani knihách toho moc není, není tu na to trh, lidé kupují radši ezoterické nesmysly než populárně naučnou literaturu.

 [4] gokudo 22.05.2018 11:56  

@Gaarq[3]: Jestli je dnes prepisovani dejin ve floru, tak to se musi pani historikove vice snazit. Mozna se prepisuji dejiny za poslednich 300 let, ale dejiny doby kamenne ,staroveku a stredoveku porad odpocivaji sterilne pod plochym sutrakem.

 [3] Gaarq (editor) 22.05.2018 07:46  

@gokudo[2]: proč vylhané XXI.? o_O oč více vylhané, než cokoliv minulého? a kdes' vzal to s tou hrůzou z přepisování dějin, také netuším. pokud myslíš přepisováním reinterpretaci a ne účelovou manipulaci, pak je naopak dnes docela ve flóru a podstatně víc, než kdy před tím (už třeba prací s kontrafaktuály, nehledě na jiné postupy, jako třeba aplikace kognitivních postupů do historických bádání, což docela často obrací staré interpretace hore nohami). ona se dnes mezi historiky docela ztrácí ta prehistorická slepá úcta k litera scripta manet. iluzorní obraz současnosti (v jakémkoliv aspektu) je docela často jen důsledkem krátké historické paměti a ignorování faktů + podléhání sebeklamu – říká se tomu mýtus zlatých časů.

 [2] gokudo 22.05.2018 02:50  

@yerry[1]: Nejvetsi hruzou dnesnich historiku je prepisovani dejin, tak se radeji vsechno nepohodlne zamete pod koberec.

 [1] yerry 21.05.2018 20:34  

@gokudo: To stojí za zamyslenie, hmm. Práve som si stiahol zbierku starých máp a pozerám, že na tých dnešných chýbajú planéty, svetadiely, krajiny. Pred časom som čítal nejaké veci ohľadom Tartarie, netuším do akej miery je to konšpirácia a rasovo motivovaná propaganda. V starších románoch sa to tiež objavuje. Myslím, že Sienkiewcz písal už o putovaní za Veľkými Mogulmi (dnes interpretované ako mongolmi). Takých vecí ako rôzne vynálezy hlboko v minulosti je plný web, človek to nejako selektuje a príjma alebo odmieta. Niečo tu však smrdí a dosť vecí bolo určite inak, ako nám to bolo doposiaľ prezentované. Je dosť možné, že fantastika 19. storočia až takou fantastikou nebola…

1
Po diskuzní stránkách se můžete pohybovat také pomocí šipek na vaší klávesnici:
stránka starších příspevků = šipka vpravo
stránka novějších příspěvků = šipka vlevo


WebArchiv - archiv českého webu