Isaac Asimov
Hugo Story II: 1962 - 1967
Tento svazek obsahuje díla vydaná samostatně: Učitelé draků
originální název: The Hugo Winners, Volume 2
- Komentáře:
-
lamahe | ***** 21.09.2006 19:07
Na túto antológiu som sa dlho tešil, nakoľko systém jej zostavenia nasvedčoval vysoko-koncentrovanej kvalite, ktorú by som v nej mal nájsť. A veruže som aj našiel. Spojítkom jednotlivých diel je totiž fakt, že ako už názov napovedá, každé bolo ocenené najprestížnejšou cenou v žánri SF – Hugom. Dalo by sa doslova povedať: čo meno, to legenda. Samozrejme si naivne nemyslím že každý Hugo odo mňa nutne dostane 100%, ale predsalen je to záruka nadštandardnej kvality. Jeden po druhom sa na mňa vyhrnuli svety plné fantázie, tak originálne a svojské, že napriek tomu, že sa jedná o krátke prozaické útvary v rozsahu od poviedky po novelu, som si musel medzi jednotlivými kusmi dávať prestávku aspoň jeden deň, aby som ich lepšie absorboval. K tomu si navyše čitateľ musí uvedomiť obdobie ich vzniku, čo ich vyzdvihuje ešte o trochu viac. Všetky okrem príspevku Larryho Nivena by som podľa mojich subjektívnych kritérií zaradil k „soft SF“ subžánru, tzn., že sú zamerané viac psychologicky a sociologicky ako technicky. K ich prednostiam patrí aj gradácia a akčnosť deja, ktorá čitateľa nepustí kým jednotlivé poviedky na jeden hlt nedočíta. Ak by som chcel ešte špeciálne vyzdvihnúť niečo v rámci tejto knihy (čo nie je ľahké), určite by som spomenul dve novely Jacka Vanceho, ktoré mi svojim podaním pripadali najšpecifickejšie a najatmosferickejšie. Ako posledné malé plus spomeniem originálne predslovy Isaaca Asimova k jednotlivým autorom v jeho typickom podaní. Summa sumárum, skvelé čítanie od prvej po poslednú stranu.
joshuatree | **** 07.01.2011 11:42Poviedky to boli pútavé i keď ma prekvapilo že všetky až na jednu mali podobnú tému a to boj. Rozmýšľal som, že pridám jeden bodík za skvelé Asimovove predslovy, ale v knihe bolo dosť (asi) sadzačských chýb, hlavne v medzerách – chýbajúce/navyše.
Nelson | ****1/2 03.04.2016 10:09Velmi kvalitní antologie ve velmi hezkém provedení. Krátké texty Isaca Asimova nejsou ani tak komentáři jako spíše vtipnými fejetony, ve kterých si střílí nejen z jednotlivých autorů, ale i sám ze sebe. Většina povídek vyšla ještě v jiných výborech a jsou poměrně známé. Nejlepší povídky : „Není smíru s vládci“ a „Poslední hrad“. Lze jen doporučit.
