kniha » Metuzalémovy děti
chce si přečíst 1 | má v knihovně 78
hodnotilo: 55
73%
Koupit knihu:
Minotaur
Metuzalémovy děti Více vydání = více obálek.

Robert A. Heinlein

Metuzalémovy děti

Tato kniha je částí i jiných knih: Kompletní historie budoucnosti

Kategorie: sci-fi

originální název: Methuselah's Children
originál vyšel: 1958

vydání: And Classic 1994; Wales (web) 2006


Komentáře:
Watari  | **** 11.12.2012 23:07

Robert Heinlein sa často označuje ako priekopník vedecko-technickej sci-fi. Román Metuzalémovy děti bol pôvodne napísaný už v roku 1941, no autor v ňom svojimi myšlienkami prekročil dobu o desiatky rokov dopredu. Hlavný námet príbehu tvorí hľadanie nového domova pre skupinu výnimočných ľudí, ktorí boli nútení utiecť z rodnej planéty v experimentálnej vesmírnej lodi. Aj napriek tomu, že autor v niektorých momentoch neodhadol civilizačný pokrok budúcnosti (osídlenie Venuše v roku 2020, používanie mikrofilmu v 22. storočí), v knihe sa objavujú revolučné myšlienky ako genetická manipulácia, cestovanie rýchlosťou vyššou ako rýchlosť svetla či civilizácia založená na kolektívnej existencii. Dej má solídnu dynamiku, nenudí a postavy s výraznými charaktermi dotvárajú skvelú atmosféru. Za zmienku stojí aj kvalitná práca vydavateľa a výborný preklad.

lenivec  | *** 22.07.2014 13:54

Bibliografie uvádzajú, že Metuzalémovy děti sú prvým románom Roberta A. Heinleina, ktorý rozpísal z pôvodnej poviedky, alebo nevely. Ak sa na román pozerám v dobových súvislostiach z roku 1941 je jasné, prečo je Heinlen najobľúbenejším autorom SF v Amerike. Cestovanie je možné v celej slnečnej sústave. Pomocou nadácie vznikli takzvané Howardovi rodiny, ktoré podporujú manželstvá medzi dlhovekými, čím ich deti žijú stále dlhšie. Zbytok ľudstva je odhodlaný získať ich tajomstvo, alebo ich vyhubiť. Státisice členov rodiny sú nútení utiecť. Jasné súvislosti z práve prebiehajúcou druhov svetovou vojnou sú nepriehliadnutelné, napriek smutnému námetu si dovolím tvrdiť, že sa Heinlein pri písaní nesmierne zabával, keď hádzal do kopy nacistov, ktorý predstavujú genetický program a Židov, ktorí boli za schopník obchodníkov a držali spolu ako dlhoveký. Vynára sa aj myšlienka či autor nechcel naznačiť, že by zo Židov vznikla lepšia nadrasa, ako z nemeckého genetického programu. Najhorší je spôsob akým autor predostrel ľudskú spoločnosť. Čitatel o vyhubení dlhovekých nepolemizuje berie to ako samozrejmosť, týmto spôsobom ako by hľadal ospravedlnenie pre nemecké civilné obyvateľstvo. V knihe však nevystupuje vodca ale strach bez konkrétnej ľudskej podoby. Takmer o tridsať rokov neskôr prišiel Norman Spinrad so svojou verziou s románom Železný Sen, v ktorom všetko zjednodušil, používal menj zrozumitelné slová a vytvoril zle čitatelné dielo. Určite by som nou nesúhlasil, ale jediné čo dokázal je Heinleinova veľkosť (ešte ani kopírovať ho nie je jednoduché a zároveň zachovať jeho ľahkosť.) Škoda, že moje slová platia iba na prvých 60% knihy a potom zostáva už len putovanie po planétach. Je to science fiction starej školy. Tu sa ukazuje prečo je Heinlein najoblúbenejším autorom v Amerika a nie u nás. Je to jeho nacionalizmus produkovaný Lazarusom Longom. Autor dokazuje, že sa nemusí oháňať pásikovanou zástavou s hviezdičkami aby to mohlo byť americké, aj keď je to zabalené ako ľudstvo. Na záver nemožno nespomenúť drobnosti akou je zostrojenie prototypu hviezdnej lode behom dní, jediným človekom a to je ten prototyp aj funkčný. Ak sa čitateľ dokáže prehrísť podobné maličkosti, čaká ho zaujímavý román, ktorý je napísaný majstrovsky, kazí ho však slabý záver. Napísané v roku 2003.



WebArchiv - archiv českého webu