Brian Evenson
Doupě - Zhroucení koně
Kategorie: horor - povídková sbírka - New Weird
originální název: The Warren | A Collapse of Horses
originál vyšel: 2016
odkazy: 5x [recenze], 1x [ukázka]
- Komentáře:
-
jirikk | ****1/2 29.03.2019 07:10
Tak tohle je od Gnómu (opět) trefa do černého. Výborné, často až kafkovské existenciální horory, jediné, co chybí, je asi trochu větší pestrost. Pokud si na tenhle typ méně konkrétní a o to více atmosferické literatury potrpíte, tak s Evensonem nemůžete sáhnout vedle. V knize jsem nenašel žádnou slabší povídku, nejsilnější asi Doupě a Dojet až za Reno.
gokudo | ****1/2 01.04.2019 19:30Tak tohle bylo opravdu vyborne, takove Neo-evenson-dimenzialni. Cerna kava k tomu opravdu nestaci!
Ted uz chybi jenom Thomas Ligotti.
Methat | ***1/2 08.11.2019 10:35Poviedka Doupě je rozhodne tou najsilnejšou, pretože zaberá cca štvrtinu knihy. Páčila sa mi aj dlhšia poviedka Prach o baníkoch, Dojet až za Reno mi trochu pripomenulo Texaský masaker a tie kratšie neboli až tak zapamätateľné.
Všetky poviedky začínajú jednoducho, kedy máte pocit, že sledujete úplne normálny príbeh jedného človeka, no postupne sa vám v mysli začnú vytvárať pochybnosti a na konci sa budete sami seba pýtať, že čo ste to práve čítali. Keď sa vrátite na začiatok a budete brať poviedku ako celok, vtedy to začnete (možno) chápať.
Poviedky ako také nie sú hororové v tom zmysle ako ich dnes chápeme – lacné ľakačky, zombie útoky,… skôr o postupnej neistote, vytváraní úzkosti, keď sa vcítite do človeka z poviedky, aké pocity by ste mali vy z tej situácie. Niekedy vám z nich môže behať mráz po chrbte. Mne nebehal… asi som ich mal čítať v inej atmosfére, nálade či hodine. Aj tak ju považujem za nadpriemernú zbierku.
quinnet | *** 03.03.2021 09:34Knihu som statočne dočítal až do konca, ale bolo to pre mňa miestami dosť veľké trápenie. Nepodarilo sa mi naladiť na autorov zmysel pre nerealitu. Pritom úvodné Doupě bolo vydarené, hoci aj tam boli scény, ktorých logiku môj mozog nezvládal. Samozrejme, nie všetky poviedky mi boli proti srsti. Dojet až za Reno, Prach, Strnulost, Sekta a Hlášení mali svoju silu a dávali mi aj aký taký zmysel. Z ostatnými kusmi som dosť bojoval, nezachránil to ani strohý sloh a uťaté konce pri ktorých som len pokrčil plecami – čo to malo byť?.
Ale súdiac podľa ostatných hodnotení, asi nie som cieľová skupina pre tento druh žánru. Napriek tomu – ak niekto vydá Ligottiho, asi neodolám.
