kniha » Nepřirozená zvířata
v Top10 1 | chce si přečíst 1 | má v knihovně 21 | antikvariát
hodnotilo: 14
83%
Nepřirozená zvířata Více vydání = více obálek.

Vercors

Nepřirozená zvířata

Kniha vyšla i pod názvy:
Odprírodnené zvieratá
Nepřirozená zvířata / Buřiči / Sylva

(viz informace u vydání - záložka 'další informace')

Kategorie: sci-fi

originální název: Les animaux dénaturé
originál vyšel: 1952

vydání: Odeon 1956; Mladá fronta (web) 1958; Slovenský spisovateľ 1958; SNKLU 1965


Komentáře:
Lucc  | ****1/2 01.06.2012 18:44

Fantastického žánru se tato útlá, přesto myšlenkami nabitá kniha pouze lehce dotýká. Fabulace je dokonalá. Odlišit fakta a vědu od fikce je pro mne, jakožto pro relativního antropologického laika, nemožné. A to je dobře. Hlavní námět, totiž hranice lidskosti, je i po letech dost kontroverzní. To, že jsem si nebyl jist, co je a co není možné, dodalo knize na reálnosti a naléhavosti. Kromě těchto kladů je třeba bezpochyby pochválit spisovatelské řemeslo. Postavy mluví starosvětským jazykem, což byl po všech těch moderních knihách balzám pro mou čtenářskou duši. Dialogy jsou vynikající a je jich hodně. Je v nich ukryt jemný humor i ironie, jsou hlubokovýznamové, nejde o žádné plácání. Bylo třeba pozorně číst, jinak jsem ztrácel nit. Autor, hlavně v první třetině, také využívá různé fígle na vtažení čtenáře do děje, např. vyprávění z pohledu různých postav, dopisní a novinové záznamy atd. Škoda, že od těchto prvků později upouští, protože poslední třetina je trošku utahaná a nějaké oživení by potřebovala. Přesto mě kniha chytla a až na ten pomalejší závěr ji nemám co vytknout.

Nyní pojďme od příběhu samého k jeho autorovi. Vercors byl komunista, navíc aktivní odbojář ve WWII. Proto také Nepřirozená zvířata u nás v padesátých vyšla. Je fantastické si číst autorův vysvětlující dovětek o tlachání se sovětskými autory v Moskvě, stejně tak doslov je plný narážek na reakci, citátů Engelse a podobných laskomin. Takže bacha při čtení, protože, ač já sám jsem na knize samé nic závadného nenašel, člověk nikdy neví. Mně přišela novela jako špičková světová beletrie se spoustou otázek (a překvapivě také odpovědí) na téma člověk, oběť a lidské vztahy. To, že je v Nepřirozených zvířatech výrazný antirasistický prvek, nepovažuji za nic strašného. Koneckonců tuto ideologii vyznávají nejen komunisté.

gan112  | *** 19.01.2017 10:43

Nevtiahlo ma to do deja, aj keď skonštruované to bolo celkom umne, napísané už horšie. Nevadil mi ani tak obstaróžny jazyk, do toho som sa dostal hneď, ale kniha, aj keď krátka, sa nedá preletieť. Nejak mi vadila intelektuálnosť textu. Myšlienky mohli byť podané ľahšie. V prípade Vercorsa to ale asi nemožno očakávať. Téma to je pre mňa skôr na nejakú krčmovú debatu, ale záver sa mi páčil. Hlavne spolitizovanie ústavy a zákona o ľudskosti je podaná verne, ako napr: lobing rôznych záujmových skupín, vnáranie sa čo možno najhlbšie do problematiky aby sa zákon nemohol nabúrať… Knižka mi tiež prišla mierne rasistická, aj keď námet sám o sebe je presne opačný, vyskytnú sa pasáže o inteligencií jednotlivých ľudských rás, a tam je to na tenkom ľade, a neviem neviem či vedecky relevantne podložené. Celkovo by som to zhrnul že to: a) nebolo nič pre mňa, b) mohlo byť napísané lepšie. P.S. – celková atmosféra príbehu mi dobovo pripomínala viktoriánske obdobie, no príbeh je zasadený do oveľa neskoršieho obdobia, čo tiež nedávam spisovateľovi k dobru. P.S.2 – tie komančovské žvásty v doslove… čo na to povedať, asi len že chvála bohu dnes sa už politika do umenia nemieša.

whack  | *** 27.02.2020 17:09

Domorodí „tropi“ predstavujú druh čeľade hominidov z rodu Paranthropus, nie z rodu Homo, takže o rasizme, ktorý je aplikovateľný výlučne na rod Homo, by som, v spojení s touto knihou, určite nehovoril. To, čo bývalo v knihe označované za rasizmus a čo šokovalo, je v skutočnosti príkladná ukážka druhovej nadradenosti (speciesizmu / druhizmu), problému, ktorý je ešte aj dnes stále veľmi aktuálny: „Keď je nemožné dokázať, že tropi nie sú zvieratá, skutočne nič nemôže zabrániť ich zákonitému vlastníkovi, aby s nimi zaobchodil ako s koňmi alebo so slonmi.“

Všetko je to okorenené poriadnou dávkou dobovej fanatickej pobožnosti; naši bádatelia rozmýšľajú, či unesených tropov pokrstiť a zachrániť tým ich duše alebo z nich urobiť otrokov, alebo či ich chovať na mäso – záleží len na zistení, ako blízko alebo ďaleko majú k človeku: „30–40 000 tropov po primeranej drezúre a odborne vedených mohlo by spracovať 2/3 produkcie kontinentu (…) 1000 samíc by mohlo za 4–5 rokov namnožiť potrebné stádo …“

Navyše, vzhľadom na to, že dej je situovaný už do neskorých povojnových čias (a teda nie tak dávno), je nepovažovanie druhu Homo sapiens za živočíšny druh neospravedlniteľne zastarané. Je, alebo nie je zavraždenie tropa zločinom, ak trop nie je človekom? Hrozná otázka. Nie je to príjemný príbeh a k žiadnej z postáv sa nedá vybudovať si žiadne sympatie. S triezvou hlavou môžem povedať, že tá slučka by tam pomohla viacerým.

Gaarq  | **** 27.01.2021 12:46

kniha podobná v mnohém merle'ovu až promluví delfín, v zásadě autor zkoumá, kde lidství začíná a kde končí. zde máme využitu myšlenku chybějícího článku, ani člověka, ani opici, a vše je demonstrováno na vztahu současné společnosti k těmto bytostem. jsou to bezduchá zvířata, která je možné beztrestně vykořisťovat, jsou to lidé, kteří zaslouží respekt práva i společnosti? hlavní nit příběhu je skoro detektivní a vlastně jsou to pak soudy, kdo definici nějak vymáčkne.

doba vzniku je docela jasná ze stylistiky a zpracování námětu. není tu sice přímá hrozba válkou, jako u merle'ho, ale bezohledný kapitalizmus tu jede na plný plyn. také spousta prezentovaných úvah je z dnešního pohledu jalová, ať už zastaralostí vědeckou nebo myšlenkovou, ale hlavní téma je aktuální stále – co dělá člověka člověkem? a autorova odpověď je ne úplně lichotivá.



WebArchiv - archiv českého webu