povídka » Taková maličkost pro nás Tempunauty
v Top10 3
hodnotilo: 14
69%
přebal jedné z knih obsahující tuto povídku přebal jedné z knih obsahující tuto povídku přebal jedné z knih obsahující tuto povídku přebal jedné z knih obsahující tuto povídku Povídka je uvedena ve více knihách = více obálek - po kliku na aktuální obrázek se obálka vymění.

Philip K. Dick

Taková maličkost pro nás Tempunauty

Povídka vyšla i pod názvy:
Aspoň něco pro nás tempunauty
Malá pozornosť pre tempunautov

(viz informace o umístění v knihách - záložka 'základní informace')

Kategorie: sci-fi - cestování časem

originální název: A Little Something for Us Tempunauts
originál vyšel: 1974



Přispívat do diskuze mohou jen registrovaní uživatelé


1

 [1] Adhara 16.06.2022 09:46  

Mimoriadna poviedka o časovej slučke a zúfalej snahe uvoľniť sa z nej. Páči sa mi veľmi silné a realistické znázornenie prostredia a postáv. Dick zobrazuje prvé pokusy s cestovaním v čase veľmi podobne ako prvé pokusy s cestovaním do vesmíru. Stroj času má svoju štartovaciu rampu, modul, starostlivo vybranú a vycvičenú mužskú posádku, vedcov a technikov, obrovský záujem novinárov a dokonca v ňom prebieha podobné súperenie medzi USA a Sovietskym zväzom ako pri kozmických pretekoch. To všetko a zachovanie aspoň minimálnej miery správnej terminológie tomu dáva punc nadčasovosti (až na ten Sovietsky zväz). Fascinuje ma, ako štýl písania priamo nepomenúva, ale súčasne zreteľne načrtáva atmosféru okolo trojice amerických cestovateľov v čase a ich misie, ktorá dopadla katastroficky. Posádka uviazne v časovej slučke, ktorá spôsobuje u ich veliteľa obrovskú psychickú vyčerpanosť. Je to len nahováranie si, prelud pod vplyvom depresie, alebo naozaj niečo z miliónov opakovaní slučky akosi preniklo k hlavnému hrdinovi a namiesto vymazanej pamäte si nesie pečať predošlých slučiek? Dych tejto atmosféry zanechal odtlačok v mojej vlastnej tvorbe – a pritom ide len o krátky príbeh. Charaktery postáv sú pekne načrtnuté, k hlavnému hrdinovi cítite sympatie, nad jeho vzťahom s partnerkou, ktorý nehoda s cestovaním v čase tragicky poznačí, zase smútite. A to bez akéhokoľvek usopleného pátosu a pomenovávania citov polopate.

Lenže tu sa akosi ukrýva aj základný problém celej poviedky. Autor toho primálo hovorí polopate. A tak vo výsledku, hoci ma poviedka nadchla a zaujala, nepochopila som, čo sa v nej vlastne dialo. Napríklad od akého do akého obdobia tá slučka vlastne prebieha, či nastala pri ceste dopredu alebo dozadu. Hovorí sa tam o pokuse cestovať sto rokov do budúcnosti, ale je jasné, že nešťastná trojica uviazla oveľa bližšie k súčasnosti. Aj v dialógoch robia postavy len narážky a idú na veci príliš veľkou okľukou. Vety ako „potom ti to všetko vysvetlím“ a „o čo ide?“ vzbudzujú v čitateľovi nádej, že sa už konečne dozvie, čo sa vlastne zomlelo… ale ono nič. Iste, hrubé rysy príbehu chápem, ale je tam priveľa nezrozumiteľného, nejasného a takto zostalo aj po druhom čítaní o dvadsať rokov neskôr. Čo mi prekáža najmä v závere, inak veľmi silnom. Motivácie ústredného páru postáv sú nejasné a z klaďasov sa tak menia na podozrivých. Konali v mene najlepšieho vedomia a svedomia, alebo v skutočnosti chceli z akéhosi dôvodu slučku uzavrieť? Nemám rada až takú otvorenosť. Všetkého, aj náznakov a nejasností, veľa škodí.

1
Po diskuzní stránkách se můžete pohybovat také pomocí šipek na vaší klávesnici:
stránka starších příspevků = šipka vpravo
stránka novějších příspěvků = šipka vlevo


WebArchiv - archiv českého webu