LEGIE - databáze knih Fantasy a Sci-Fi

Dlhý názov prezrádza, o čom vlastne táto poviedka je. Sledujeme chronologicky tvorbu T. Latimerovej, pri každom diele je rok vzniku a krátky komentár čo je zobrazené na maľbe a upozornenie na jednotlivé detaily obrazu. Takisto sú uvedené čriepky zo života maliarky. Táto poviedka ma mimoriadne potešila. Napísať katalóg obrazov tak pútavo – to ma úplne dostalo. Čitateľ môže dumať nad tým, čo vlastne primälo Theresu zmeniť umelecký štýl, prečo zobrazuje jednotlivé postavy tak ako sú a podobne. V poviedke je aj krátky úryvok z denníka, kde sa okrem iného píše, citujem: „Ale po tom, co se stalo, co se pořád děje, je to dokonalá technika, možná ta jediná technika.“ Je to zrejme kľúč k rozlúšteniu pointy poviedky, ale žiaľ, po prvom prečítaní si iba domýšľam, čo sa mohlo stať. Niečo s časovým paradoxom? Nejaké paralelné svety? Neviem, možno na niečo prídem po druhom čítaní… Tak po druhom čítaní je skoro všetko jasné. SF to nie je, je to iný fantastický žáner.

Vůbec jsem to nepochopil a proto se nestydím dát 0 hvězd. Však se v popisku píše, že buď ji budete milovat a nebo nechápat. Já nechápat a dávat nula. Pokud vy chápat dávat 100%. Tak být spravedlivé.

Mne tiež unikla súvislosť so SF ale napriek tomu oceňujem umeleckú úroveň a „fantastické“ prevedenie.

Člověk musí malovat to, co vidí, ne to, co si myslí, že má vidět. Zdánlivě nenápadný text z katalogu odhaluje znepokojivé indicie. Chybí děj, chybí přímá řeč; rozbor hyperrealisticky a surrealisticky podaných pláten mi připomíná soudní pitvu, kde postupně vyvstává morbidní příběh. Autorce se (postupem v SF netradičním) podařilo dosáhnout přízračné atmosféry a stvořit mrazivý žert s otevřenou pointou.