Jack L. Chalker
Půlnoc ve Studni duší
série: Studna světů
díl v sérii: 1
Kategorie: sci-fi
originální název: Midnight at the Well of Souls
originál vyšel: 1977
odkazy: 2x [recenze]
- Komentáře:
-
Hugo | ***** 31.01.2006 00:22
Velmi dobrá, originální kniha. Jediné co mě zaráží je že byla vydána s tím že je to první část tetralogie – no a zatim jsem dalších dílech neslyšel a ani je neviděl…
lenivec | **** 22.07.2014 13:46Planéta rozdelená na šesťuholníky, z ktorých každý má vlastnú biosféru a technickú úroveň. Obývajú ich rozdielne inteligentné druhy nielen živočíšneho pôvodu. Planéta má meno Studna duší a osahuje viac ako 1000 šesťuholníkov. Nathan Brazil, starý vesmírny vlk samotár zarábajúci si ako pilot, po pristaní dostáva úlohu, ktorá spočíva v zabránení dvom osobám aby sa stali bohmi. Vlado Ríša sa na jedenej besede vyjadril, že čistá science fiction môže byť iba poviedka, inak ju treba kombinovať s iným žánrom. Samozrejme mal pravdu. No román Půlnoc v Studni duší mu svojou pestrosťou takmer ponúkol výnimku. Inšpiráciu s Riverworldom autor nezaprie. Nemusí. Chalker dáva zabudnúť, že nepodarené pokusy od Farmera vôbec existujú. Tam kde sa Farmer snaží ohúriť čitateľa svojím svetom, Chalker ohuruje znova a znova novými svetmi. Kniha nepatrí do Top Ten všetkých čias, ale ako zábavná literatúru a preto ju hodnotím vysoko. Pritom sa neznižuje iba na putovanie. Je tu aj Dosť času na lásku a na morálne úvahy. Nejeden človek tvrdí, že v láske na výzore nezáleží, je tu možnosť že to myslia úprimne. To ešte nečítali Chalkerovú knihu. Ako už vyplynulo z predchádzajúceho odstavca je časť na slabšie stránky románu. Nathan Brazil je väčinu knihy až moc podobný Lazarusovi Longovi z už spomínanej knihy a to je jeho silnejšia stránka. Možno je len málo zaujímavý ,čo je dôsledkom nedostatočných oponentov, od ktorých horšie možno hodnotiť iba jeho spolupracovníkov(?). Drobnosti, ktoré knihu nemuseli obrať o dva body na desiatkovej stupnici. O tie ju pripravila spisovateľská neschopnosť. Tvrdé slová, ale u autora tak kvalitného románu, sa inak nedá nazvať spôsob podania záverečnej pointy. Jednoducho jedna postava všetko vysvetlí namiesto, toho aby to pekne vyplynulo z deja. Kladné hodnotenie nezvýšilo ani použitie čarovného prútika na záver románu. Napísané v roku 2003.
