LEGIE - databáze knih Fantasy a Sci-Fi

Zatím to vypadá dobře. Připomíná mi to v lecčems Howarda, což není špatně. Počkám si na zbytek a ohodnotím to jako celek.

Třetí díl je úplně krutej! Ďuro je kruťák! Z Chřestýše jsem nadšenej až na půdu :D

Takže:
První díl: je dle mě klasický, dost drsný western. Není to ani dobře ani špatně, mně se to líbilo.
Druhý díl: je šmrnclý hororem a fantasy Howardovského stylu, to je zatraceně dobře a líbilo se mi to ještě víc.
Třetí díl: je fantasy horor western, šílená atmosférická zaležitost, která mi maximálně sedla.
Čtvrtý díl: bohužel, trošku mě zklamal. Atmosféra vyklízí pole a na scénu přichází akce, je to dobré, ale pro mě to ztrácí šmrnc.

Přesto všechno dávám Chrestýšovi plnou palbu z obou hlavní, je to čerstvý vítr do stojatých vod…
Bravo Ďuro, tohle se ti vážně povedlo!

Extrémne osviežujúca vec. Z westernov som knižne nečítal takmer nič a možno aj preto na mňa príbeh o štrkáčovi Callahanovi zapôsobil ako fľaša vody po opici. V podstate autorova osvedčená poloha – veľa akcie a tak akurát fantasy. Ale vidieť, že neobvyklé prostredie naňho pôsobí veľmi inšpiratívne. Text, ako sme už zvyknutí, oplýva skutočnými perlami, napr. prirovnanie, keď Quentin objedal kuracie krídelko – čo k tomu dodať :)

Hororový fantasy western, číročistá oddychovka a zároveň tak trochu netradičná pocta mayovkám. Okrem slávnych literárno-filmových postáv od dotyčného nemeckého spisovateľa tu však vystupuje aj pár skutočných historických postáv a dej sa odohráva v naozajstných reáliách. Ďuro tak opäť s gráciou jemu vlastnou kombinuje a mixuje skutočnú históriu, staré mytológie a fantastickú fikciu do vrcholne akčnej formy, kde zbrane neprestávajú hrmieť a hrdinovia nemajú čas na oddych. A hlavne, Štrkáč Callahan so svojou Kráskou a Beštiou je späť!

Mám to celé za sebou a bolo to čítanie rozhodne príjemné. Je na ňom skutočne vidno, že western je Ďurov srdcový žáner – opisy prostredia boli veľmi sugestívne, dej mal správny spád a Calahan bol fajn týpek ktorému som držal palce, jeho postrehy a hlášky často nemali chybu. Stonehand a „Tvrdý ktorý nikdy nezmäkne“ ma dostali, rehotal som sa ako kôň. Aby som len nechválil, tak v 4. časti sa mi zdalo, že dianie je odrazu až príliš fantasy – nie že by som nemal rád riadnu porciu fantastiky, ale nejak mi to k dovtedajšiemu pomeru nesadlo. Príliš časté použitie (citosloviec?) typu Prásk! a podobne mi nevadilo, bral som to ako atribút žánru. No a Calahanova posledná hláška na záver („Vláda Spojených státú mi múže políbit prdel“) je proste epická!

Z môjho pohľadu krok späť. Áno z témy je cítiť že si Ďuro písanie westernu užíva, ale… Tak isto ako svojho času P.J v King Kongovi nedokázal udržať odstup od milovanej látky tak aj Ďuro do svojho milovaného žánru pridáva všetko čo má na ňom rád a tak sa v jednoduchom príbehu objavujú postavy z detstva a príbeh zbytočné boptná do rozmerov 4 dielneho románu na pokračovanie. Samotný nápad na ktorom je toto dielko vystavané by uživilo možno poviedku, nehovoriac o tom že samotná zápletka je jedna z tých slabších. Kapitolou samou o sebe sú už spomínané postavy z detstva, ikonická postavy filmových indiánok, na ktorých vyrástlo niekoľko generácií sú tu dosadené v polohe , ktorá je otočená o 180 stupňov oproti ich pôvodnému charakteru. Nie nemám problém s tým že sa jedná práve o tieto postavy, len mi príde úplne zbytočné toto ich priblíženie reálnemu divokému západu čí skôr autorove pomrkávanie smerom k čitateľovi. Ak by na ich mieste boli použité postavy anonymné tak by si splnili svoju úlohu v príbehu rovnako dobre bez zbytočného asociovania na už známe charaktery. Samotnej remeselnej kvalite sa vytknúť nedá nič a tak verím že pri ďalšom vstúpení do westernových vôd dopadne či už Callahan, alebo iná postava podstatne lepšie.

kdyby se to drzelo asi jen westernu, tak by to pro me bylo lepsi, ta fantasticka zapletka me nebavila moc, takze pribeh vcelku o hovnu, ale postava chrestyse dobra a navrat mych detskych hrdinu me pobavil, za to hvezdu navic :)

Jistým způsobem mi to hodně připomínalo Dobrodružství kapitána Báthoryho, akorát na divokém západě. Je vidět, že to autora bavilo, reálie a atmosféra jsou velmi dobré. Klidně bych si s Chřestýšem prožil další dobrodružství. A i ta parodie na Vinetoua se mi líbila.

Lepšie ako predošlá poviedka, väčší rozsah je síce fajn, umožňuje to náročnejšiu zápletku, viacero postáv, pridá to na dejovosti, epickosti… ale ku koncu už Callahanovi dochádza dych, pútavosť klesá. Mytológia je zaujímavá, sťažovať si na to, že nedostala viac priestoru, nemá zmysel, pretože je to akčný príbeh, ktorý napísal milovník westernov a Indiana Jonesa. A hej, s tým mám tiež trošku problém. Solídnych, no nie svetoborných 70%.

sakra to byla jízda, 120% za pokrevní bratry

Cervenakova parodie na Karla Maye;)… a indianske duchy. Proste skvele cteni a parada!

Ďalšia akčná poviedka v ktorej ide v prvom rade o to schuti si zastrieľať po grázloch. Človek pri čítaní musí obdivovať autora koľkými spôsobmi dokáže opísať vystreľovanie mozgov z hlavy, ale aj to sa časom zunuje. Oživenie ponúka dvojica pokrvných bratov nápadne pripomínajúca hrdinov kníh Karla Maya, ktorá sa ale od svojich predobrazov jemne odchýlila. Zjednodušene povedané sú z nich krvilační zmrdi čo sa nezastavia pred ničím. Tu som dúfal v sofistifiko­vanejšie pohranie sa s ich charaktermi a viac odkazov pre fanúšikov, no Ďuro ostal len pri pomrknutí a sústredil sa na boj proti starým indiánskym božstvám. To bola ďalšia vec čo mi úplne nevoňala, nadprirodzené sily mi na Divoký západ akosi nepasujú, ale zvykol som si. 7/10